utorok, 20. novembra 2012

Let´s talk about money (aneb finančná gramotnosť v Geografii)

Všetci učitelia to iste poznáte, páni školskí úradníci si myslia, že vás učenie len vášho predmetu už nadobro nudí a preto si pre vás každý rok pripravujú nové vychytávky, ktoré by ste do vašich hodín mali povinne včleniť. Vraví sa tomu aj začlenenie prierezových tém, využitie medzipredmetových vzťahov a snáď aj snaha o polyhistorické vzdelanie našich najmenších. Niektorým z vás nerobí väčšina prierezových tém problémy, niektorých z vás z nich naopak chytá triaška. V mojom krátkom pojednaní by som sa rád podelil s myšlienkami ohľadne úspešného včlenenia prierezovej témy finančnej gramotnosti do Geografie. Možno to bude celé nezmysel a možno ma za to hneď na MPC ukradnú. Ťažko povedať, nik nám nikde neporadil, ako si s tým poradiť.

Pri aplikácii prierezovej témy finančná gramotnosť nám v Geografii, ako prvé prirodzene napadnú cudzie meny, posudzovanie ich výmenných kurzov, prepočty s nimi. Úplne beznádejné by nemuselo byť ani porovnávanie nákladov na život a cien rôznych komodít v jednotlivých štátoch sveta, alebo zisťovanie nákladov na žiakmi plánovaný výlet. Pozrime sa na to pekne postupne ...

Zoznámiť žiakov s rôznymi platidlami a menami vo svete sa dá nielen cez čísla a kurzové kalkulačky, ale aj celkom prosto zábavne cez jednoduchú a vtipnú webovú aplikáciu, ktorá im v priebehu pár minút umožní vyrobiť si nimi bankovku vybranej svetovej meny. Výstavka vlastných, farebne vytlačených bankoviek v triede môže byť celkom zaujímavým spestrením nudných tried. Pozrite sa, na akých bankovkách som už ja sám! :) 
























Praktickou môže byť aj aktivita na prevod jednotlivých mien pomocou aktuálneho kurzového lístka, žiaci sa môžu zahrať na skutočnú zmenáreň, vyhotoviť si kurzový lístok s pomenovanými menami (ponúkané meny si môžu sami vybrať). Ďalší žiaci môžu obdržať istú sumu peňazí vo vybranej mene a vymeniť ich za menu krajiny, do ktorej "cestujú". Pre dosiahnutie reálnosti sa môžu peniaze vytlačiť, prakticky všetky bankovky sveta nájdete na webe, alebo si ich podľa potreby vygooglite. Žiaci pracujúci v zmenárni môžu kurzy prepočítavať pomocou vlastnej kalkulačky, alebo si pomôžu dostupnou aplikáciou. Názvy všetkých mien aj s drobnými sú dostupné v prehľadnej tabuľke napr. na worldatlas.com.

Jednoduchou aktivitou môže byť priraďovanie peňažných mien (bankoviek) k správnym štátom na mape sveta. Jednoducho si vopred vytlačíme a postriháme zmenšenini rôznych bankoviek a úlohou žiakov je pomenovať menu a určiť štát v ktorom sa ňou platí. Bankovky sa dajú taktiež zoraďovať podľa ich peňažnej hodnoty po prepočte na eurá. Pre mladších sú pekne spracované interaktívne aktivity o Eure - napr. puzzle, eurobeh. Zaujímavé aktivity sú dostupné v slovenčine aj na webe NBS.

Informácie, ktorým sa žiaci vždy potešia sú podľa mojich skúseností ekonomickej povahy, peniaze raz darmo hýbu svetom. Žiaci radi porovnávajú Slovensko s inými štátmi sveta, alebo rôzne štáty navzájom, či už z hľadiska priemerných platov, alebo nákladov na život. Vynikajúcim pomocníkom pre tento druh aktivít je web Numbeo, ktorého porovnávací nástroj, vám porovná ceny veľkého množstva komodít a služieb medzi dvomi mestami. Kalkulačka Numbeo vám zase prepočíta koľko by ste si toho mohli dovoliť napr. v Kodani za 1000 eur v porovnaní s Bratislavou, Numbeo Index vám ukáže najdrahšie mestá sveta. Numbeo ponúka veľa nástrojov na hranie pre zvedavých žiakov, stačí ho len lepšie preskúmať. 

Žiaci sa môžu takisto naučiť nielen o peniazoch cez aktivitu simulujúcu skutočnú cestu do vybraného mesta Európy, pričom je ich úlohou na internete zistiť všetky dostupné dopravné prostriedky, spoločnosti a potenciálne ceny. Istotne sa potešia, keď zistia, ako lacno a rýchlo sa dá cestovať s nízkonákladovými leteckými spoločnosťami, alebo s autobusovými spoločnosťami ak si kúpia svoj lístok v dostatočnom predstihu :) A ozaj, koľko by vyšla cesta autom z ich mesta do Paríža, ak by náklady na benzín a diaľnice zdielali štyria, išli tam najkratšou možnou trasou a ich auto spotrebovalo priemerne 5,1 l benzínu na 100 km?

Nechajme ich trápiť sa, čo sa naučia dnes, zajtra pri úteku z krajiny pod Tatrami, akoby našli :)

2 komentáre:

  1. Co tak do toho zahrnut aj vznik penazi ako takych a ako funguje bankovy sektor? A preco tlacia peniaze sukromne firmy a nie stát?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To by mohlo byť rozhodne zaujímavé, ale ide to už výrazne nad rámec toho, čo sa z FG dá na hodinách školskej geografie zvládnuť. Ako funguje bankovy sektor je predsa len na dlhšie a je to otázka skôr na Občiansku náuku resp. Náuku o spoločnosti. Vznik peňazí je v dejepise.

    OdpovedaťOdstrániť