sobota, 15. decembra 2012

Geografická filmová databáza

O využiteľnosti vhodných filmov pre zatraktívnenie a priblíženie učiva žiakom snáď niet žiadnych pochýb. S filmami to netreba preháňať, pri ich náležitom začlenení do vyučovania alebo domácej prípravy žiakov, sú však vynikajúcim pomocníkom. Pamätám si, že na svojej predošlej škole som pri preberaní inventáru kabinetu Geografie narazil aj na viacero zaprášených VHS a DVD, ktoré škola v minulosti zakúpila, ako školské pomôcky. Koľké to zbytočné plytvanie, keď aj bez porušenia autorských práv, nájdeme na webe množstvo kvalitných cestopisných a dokumentárnych filmov. O využití filmov pri tvorbe školských projektov som písal už pred nedávnom. V tomto príspevku by som sa chcel s vami podeliť s mojimi filmovými nálezmi. 

Najviac filmov je voľne dostupných vo videoarchíve Českej televízie, okrem výhody legálnosti a kvality snímkov je veľkým plusom aj čeština a nepotrebnosť titulkov, s ktorými majú prekvapivo niektorí žiaci stále problém. Poďme pekne po poriadku a prestavme si dostupné zdroje cestopisných alebo dokumentárnych cyklov v češtine alebo slovenčine.

Cestománia

Cestopisný cyklus ČT o množstve štátov a oblastí sveta s dlhoročnou tradíciou a kvalitou je prakticky celý dostupný v archíve ČT. Okrem abecedného vyhľadávania jednotlivých dielov, ponúka ČT tak, ako aj v prípade svojich ostatných videoarchívov vyhľadávanie cez zabudovanú mapu dielov vytvorenú v Google maps. Výhodou využitia cestopisov z Cestománie pre školské využitie je ich dĺžka okolo 25 minút.

Na cestě
 
Pod názvom kultového "road trip" románu ikony americkej beat generation Jacka Kerouacka sa skrýva cestopisný cyklus produkcie ČT s hercami Jiřím Bartoškou a Miroslavem Donutilem. Cyklus má dnes už viac, ako sto dielov zo všetkých regiónov sveta. Link na vyhľadávanie dielu cez Google Maps alebo chronologicky podľa dátumu ich vysielania v ČT sa vám bude isto hodiť.

Na cestě za dětmi

Cyklus je voľne prepojený s úspešným cestopisným magazínom Na cestě, ktorého autori v rámci navštívených lokalít zmapujú všedné i sviatočné dni detí na celom svete. Zistia, aké hry sa radi hrajú, akej hudbe, oblečeniu, či jedlu dávajú prednosť, čo ich baví v škole a čo radi podnikajú so svojimi rodičmi. Obrovskou výhodou dielov tohto cyklu je ich blízkosť pre žiakov, keďže zobrazujú život ich rovesníkov z iných kultúr sveta a tak sú okrem iného využiteľné aj pri výchove k tolerancii alebo multikultúrnej výchove. Všetky odvysielané diely nájdete vo videoarchíve ČT.

Bonbónky světa

Putovanie po atraktívnych miestach našej planéty s českým cestovateľom Petrem Horkým. Všetky diely sú dostupné vo videoarchíve ČT. Dĺžka okolo 15 minút je priam ideálna na spestrenie vyučovacej hodiny.  

Do moře míst

Spolu s českým cestovateľom Tomášom Hanákom sa vydajte na cestu po južnej Európe, táto cesta sa vám istotne vyplatí. Všetky diely, rozhovor s autorom a oveľa viac je dostupné vo videoarchíve ČT.

Zeměpis světa

Dokumentárny cyklus, ktorý vás zoznámi s prakticky celým svetom. Jednotlivé diely sú využiteľné vo vyučovaní, keďže ich priemerná dĺžka nedosahuje ani 20 minút. Zoznam všetkých dielov nájdete už tradične vo videoarchíve ČT.

Krásy európskeho pobrežia

Vynikajúci francúzsky cyklus krátkych (cca 6 min./diel) dokumentárnych filmov prináša netradičné objekty pre filmové spracovanie - vybrané časti európskych pobreží. Aj na bežnej hodine dokážete s pomocou týchto krátkych videí žiakov nadchnúť. Takmer všetky diely sú dostupné na youtube.

Objektiv

Magazín zahraničných zaujímavostí ČT vás cez krátke reportáže prenesie do všetkých končín sveta. Stačí si len vybrať to, čo hľadáte v bohatom videoarchíve cez Google maps alebo abecedný zoznam štátov sveta..  

Postřehy odjinud 


Televízne fejtóny z atraktívnych miest, na ktorých je zrejmá skúsenosť a autorský podiel rozhlasových a televíznych zahraničných spravodajcov, vysiela ČT už od roku 1993. Hlavným rysom týchto krátkych návštev je pohľad očami novinára, ktorý divákom pripomína reálie i historické súvislosti, vždy zasadené do kontextu súčasného spoločenského vývoja a bezprostrednej atmosféry dneška.


Zapomenuté výpravy


Fascinujúci dokumentárny cyklus nás oboznamuje s cestovateľskými a objaviteľskými výpravami z nedávnej minulosti. Rozprávania samotných cestovateľov sú viac, ako inšpiratívne. Všetky diely sú dostupné v archíve ČT.

Letem světem

Humorný cestopisný cyklus produkcie ČT, ktorého všetky diely sú dostupné na webe.

Kouzlo Afriky

Dokumentárny cyklus ČT. Neobyčajné stretnutia s úžasnými ľuďmi a exotickou prírodou čierneho kontinentu.

Toulavá kamera

Spoznajte Českú republiku podrobne, ako nikdy predtým. Program Toulavá kamera vás zavedie aj k menej známym krásam našich západných susedov.

Francie s ozvěnou domova
 
Spoznajte všetky kúty nádherného Francúzska cez množstvo dielov dokumentárneho cyklu ČT.

Toulavá kamera vychutnáva Slovensko


Cyklus dokumentárnych filmov ČT vás zoznámi so známymi aj menej známymi kútmi Slovenska, tak ako ho istotne nepoznáte. Všetky diely sú dostupné v archíve ČT. Vďakabohu za ČT, naša STV sa akosi nemá k tvorbe programov o Slovensku.

Návraty k divočine

Vynikajúci dokumentárny cyklus ČT vám zoberie za poznávaním slovenských pohorí a ukáže vám, že za divočinou netreba cestovať do Amazónie, leží nám tu priamo pred nosom. Všetky diely sú prehľadne dostupné cez ich vyznačenie Google Maps na webe programu.

Divočina bez hraníc


Divočina bez hranic ponúka polhodinové dokumenty, v ktorých sa muzikant, cestovateľ a fotograf Tomáš Kočko stáva sprievodcom po národných parkoch, ktoré ležia na hraniciach. Dokumenty neukazujú len prírodné unikáty, ale aj atraktívne pamätihodnosti. 

My sme z ...


Spoznajte život detí z európskych krajín. Pre školské využitie, ako stvorené, deti budú zo záujmom pozerať, ako žijú v iných kútoch sveta ich rovesníci. Diely dostupné v archíve ČT.

Svet v obrazoch 

Pravidelná nedeľná relácia STV o zaujímavostiach zo sveta. V archíve najdete všetky staršie diely (fialové políčko v kalendári).

Slovensko v obrazoch

Pravidelná nedeľná relácia STV o zaujímavostiach zo Slovenska. V archíve najdete všetky staršie diely (fialové políčko v kalendári).

Toľko mnou objavených cyklov. Ak by ste mali záujem o komplexný zoznam dostupných cestopisných a dokumentárnych filmov napr. aj na youtube, navštívte prosím môj web geoska.webnode.sk, kde sa nachádza rubrika Filmotéka. Obsahuje okrem iného aj dnes už kultové snímky dvojice Zikmund, Hanzelka a veľa iného.

Príjemné sledovanie a pasívne cestovanie vám prajem priatelia!





Všetko, čo ste chceli nájsť na webe, ale nemali ste čas

Vraví sa, že všetko je na webe a ono je to tak trochu aj pravda. Dnes už vieme, že učiť a pritom nevyužiť to, čo nám pavučina siete ponúka je z pohľadu našich žiakov tak trochu "fail". Času je však málo a nie každý má čas tráviť za počítačom hodiny hľadaním. Túto skutočnosť som mal na mysli a preto som sa rozhodol vám trochu pomôcť. Pokúsil som sa vytvoriť prehľadnú a obsahovo až vyčerpávajúcu križovatku zdrojov využiteľných pre učiteľov a fanúšikov Geografie. Keďže rád skúšam nové možnosti, neodolal som a pustil sa do tvorby nástenky na Pintereste.

Nech sa vám teda páči, príjemne chvíle s geografickými vychytávkami na webe vám prajem. A nezabudnite, zoznam zdrojom sa pravidelne aktualizuje, preto neváhajte a ešte dnes sa staňte mojím "followerom" v službe Pinterest! :)

Pinterest GEOŠKA spustíte klikom sem.


pondelok, 26. novembra 2012

Nemajte z planéty tenis, zahrajte sa ho s ňou

Na ZŠ, obzvlášť v nižších ročníkoch je využitie IKT fajn, ale aj tak si myslím, že rukám i umu mladších detí  pristane tvorivá aktivita zo sveta analógového old-schoolu. Náročným učivom pre pochopenie sa v piatom ročníku Geografie ukazuje byť učivo venované mapám, mierkam a mapovým projekciám. K rozvoju vzťahu žiakov k samotným mapám sa dá využiť jednoduchá aktivitka v podobe súťaže o najkrajšiu mapu sveta, v ktorej majú žiaci slobodu zvoliť si akúkoľvek výtvarnú techniku pre ich mapku. Základnú obrysovú mapu si na papier veľkých rozmerov vytvoríme nasvietením obrysovej mapy cez dataprojektor.

Pochopiť prečo sú plochy v oblasti pólov na niektorých mapách sveta (Mercator) väčšie, ako v skutočnosti sú a dochádza tu k výraznému skresleniu rozlôh,  pomôže žiakom jednoduchá tvorivá aktivitka zvaná Tenisová loptička Zem (Tennis Ball Globe). Priznávam, že aktivita nepochádza z výsledkov môjho vlastného myšlienkového pnutia, ale náhodne som ju objavil na webe. Ak by niekomu z vás robil problém postup výroby v angličtine, preložil som ho aj do slovenčinyPodobná aktivita je dostupná aj pre učivo zamerané na rozdelenie zemskej kôry na tektonické dosky. Materiál na vytlačenie pre žiakov si môžete stiahnuť priamo na mojom úložisku

























Zaujímavým rozšírením aktivity môže byť zadanie pár úloh zameraných na rozmery Zeme.  Nechajte žiakov napr. odmerať rovníkový obvod ich tenisovej Zeme, vypočítať priemer alebo polomer. Dokážu zo svojich meraní odhadnúť mierku zmenšenia svojho tenisového glóbusu v porovnaní so skutočnou Zemou? Akú veľké lopty by sme museli použiť pri výrobe Slnka, alebo Mesiaca, ak by sme ich chceli vyrobiť v rovnakej mierke? Ideálna príležitosť nad krátkym, alebo dlhším pozastavením sa pri téme mapových mierok. 

Na dvorce priatelia ... Game, Set, Match!



nedeľa, 25. novembra 2012

Ako je čo veľké ... aneb vizuálne porovnanie rozlohy štátov

Vizualizácia je slovo dnešných dní, samotné čísla v tabuľkách nadchnú len pár členov matematického krúžku z ťažkého undergroundu. Humánna geografia sa však bez čísiel, štatistík a grafov len ťažko zaobíde, napokon práve tejto téme som venoval jeden zo svojich vôbec prvých článkov na tomto blogu. Dnes už našťastie v školách nebazírujeme na memerovaní rozlohy štátov naspamäť, poznať však aspoň relatívnu veľkosť toho, ktorého štátu nemusí byť vôbec na škodu. Ukážme si preto, aké možnosti nám v tejto oblasti ponúka internet.

Veľmi jednoduchou aplikáciou pre grafické porovnávanie veľkostí (rozlohy) dvoch štátov je Mapfight, ktorého výhodou je práve jeho neuveriteľná jednoduchosť. Zo zoznamu si vyberiete dve oblasti, ktorých veľkosť chcete porovnať a web vám vygeneruje jednoduchú prekryvnú mapu, pričom sú však obrysy štátov značne zjednodušené. Okrem štátov môžete do porovnávania pridať aj svetadiely a americké federálne štáty. Okrem grafického porovnania vo vizuálnej podobe, vám web vygeneruje aj číselné porovnanie koľkokrát je štát A väčší od štátu B. Ako príklad uvádzam výstrižok porovnania rozlohy Slovenska a Afriky. Slovensko je to malé modré uprostred :)























Ďalším užitočným webom je overlapmaps.com, ktorý poskytuje podobné služby, ako predchádzajúci príklad s pár odlišnosťami. Najväčšou je, že prekryvná mapa je vytvorená na podkladovej vrstve Google maps, kde si môžete vybrať aj satelitnú vrstvu. V zozname geografických prvkov, ktoré môžete porovnávať sú aj viaceré jazerá a v rámci štátov aj ich administratívne časti. Výhodou je možnosť okamžitého zdieľania vytvoreného porovnania cez odkaz alebo na sociálnych sieťach. Možnosť uloženia, ako obrázku na disk počítača aj v tomto prípade chýba. Veľmi jednoducho sa však dá tento malý problém vyriešiť. stačí použiť súčasť Windows 7 Výstrižky (Snipping Tool) alebo akýkoľvek iný program na ukladanie označených častí obrazovky na disk vo forme obrázku. Formát obrázku je šikovný v prípade, že by ste porovnanie radi vložili napr. do vašej prezentácie. Spomenutým spôsobom som získal aj porovnávaciu mapu rozlohy Slovenska s Michiganským jazerom nižšie.



  




















Treťou možnosťou je využiť web ifitweremyhome.com, ktorý nám okrem prakticky rovnakých prekryvných máp, ako web overlaps.com, poskytne aj viacero zaujímavých štatistických porovnaní v atraktívnej podobe.

Okrem webových generátorov porovnania veľkostí štátov, môžeme na internete nájsť aj množstvo už vytvorených porovnaní, ktoré majú neraz vynikajúcu grafickú aj informačnú hodnotu. Ako príklad by som uviedol svoju obľúbenú mapu skutočnej veľkosti Afriky,  alebo porovnanie Sev.Ameriky s Európou. Vynikajúce porovnávacie (resp. prirovnávacie), živé a interaktívne mapy sa občas objavujú na webe časopisu The Economist. Naposledy to bolo napr. prirovnanie počtu vrážd v jednotlivých štátoch Mexika s inými štátmi sveta. Vizuálne veľmi pôsobivé a názorné (v mape si môžete prepnúť aj prirovnanie počtu obyv. každého mexického štátu k štátu sveta s približne rovnakou populáciou). Prirovnanie populácie a výkonnosti ekonomiky (HDP) jednotlivých štátov USA so štátmi sveta je spracované na staršej interaktivitke.


Budem len rád, ak sa spomínané weby stanú vašimi pomocníkmi, prípadne vašim žiakov pomôžu pri ich usilovnom štúdiu Geografie. Teším sa na vaše reakcie a skúsenosti s ich používaním.

utorok, 20. novembra 2012

Let´s talk about money (aneb finančná gramotnosť v Geografii)

Všetci učitelia to iste poznáte, páni školskí úradníci si myslia, že vás učenie len vášho predmetu už nadobro nudí a preto si pre vás každý rok pripravujú nové vychytávky, ktoré by ste do vašich hodín mali povinne včleniť. Vraví sa tomu aj začlenenie prierezových tém, využitie medzipredmetových vzťahov a snáď aj snaha o polyhistorické vzdelanie našich najmenších. Niektorým z vás nerobí väčšina prierezových tém problémy, niektorých z vás z nich naopak chytá triaška. V mojom krátkom pojednaní by som sa rád podelil s myšlienkami ohľadne úspešného včlenenia prierezovej témy finančnej gramotnosti do Geografie. Možno to bude celé nezmysel a možno ma za to hneď na MPC ukradnú. Ťažko povedať, nik nám nikde neporadil, ako si s tým poradiť.

Pri aplikácii prierezovej témy finančná gramotnosť nám v Geografii, ako prvé prirodzene napadnú cudzie meny, posudzovanie ich výmenných kurzov, prepočty s nimi. Úplne beznádejné by nemuselo byť ani porovnávanie nákladov na život a cien rôznych komodít v jednotlivých štátoch sveta, alebo zisťovanie nákladov na žiakmi plánovaný výlet. Pozrime sa na to pekne postupne ...

Zoznámiť žiakov s rôznymi platidlami a menami vo svete sa dá nielen cez čísla a kurzové kalkulačky, ale aj celkom prosto zábavne cez jednoduchú a vtipnú webovú aplikáciu, ktorá im v priebehu pár minút umožní vyrobiť si nimi bankovku vybranej svetovej meny. Výstavka vlastných, farebne vytlačených bankoviek v triede môže byť celkom zaujímavým spestrením nudných tried. Pozrite sa, na akých bankovkách som už ja sám! :) 
























Praktickou môže byť aj aktivita na prevod jednotlivých mien pomocou aktuálneho kurzového lístka, žiaci sa môžu zahrať na skutočnú zmenáreň, vyhotoviť si kurzový lístok s pomenovanými menami (ponúkané meny si môžu sami vybrať). Ďalší žiaci môžu obdržať istú sumu peňazí vo vybranej mene a vymeniť ich za menu krajiny, do ktorej "cestujú". Pre dosiahnutie reálnosti sa môžu peniaze vytlačiť, prakticky všetky bankovky sveta nájdete na webe, alebo si ich podľa potreby vygooglite. Žiaci pracujúci v zmenárni môžu kurzy prepočítavať pomocou vlastnej kalkulačky, alebo si pomôžu dostupnou aplikáciou. Názvy všetkých mien aj s drobnými sú dostupné v prehľadnej tabuľke napr. na worldatlas.com.

Jednoduchou aktivitou môže byť priraďovanie peňažných mien (bankoviek) k správnym štátom na mape sveta. Jednoducho si vopred vytlačíme a postriháme zmenšenini rôznych bankoviek a úlohou žiakov je pomenovať menu a určiť štát v ktorom sa ňou platí. Bankovky sa dajú taktiež zoraďovať podľa ich peňažnej hodnoty po prepočte na eurá. Pre mladších sú pekne spracované interaktívne aktivity o Eure - napr. puzzle, eurobeh. Zaujímavé aktivity sú dostupné v slovenčine aj na webe NBS.

Informácie, ktorým sa žiaci vždy potešia sú podľa mojich skúseností ekonomickej povahy, peniaze raz darmo hýbu svetom. Žiaci radi porovnávajú Slovensko s inými štátmi sveta, alebo rôzne štáty navzájom, či už z hľadiska priemerných platov, alebo nákladov na život. Vynikajúcim pomocníkom pre tento druh aktivít je web Numbeo, ktorého porovnávací nástroj, vám porovná ceny veľkého množstva komodít a služieb medzi dvomi mestami. Kalkulačka Numbeo vám zase prepočíta koľko by ste si toho mohli dovoliť napr. v Kodani za 1000 eur v porovnaní s Bratislavou, Numbeo Index vám ukáže najdrahšie mestá sveta. Numbeo ponúka veľa nástrojov na hranie pre zvedavých žiakov, stačí ho len lepšie preskúmať. 

Žiaci sa môžu takisto naučiť nielen o peniazoch cez aktivitu simulujúcu skutočnú cestu do vybraného mesta Európy, pričom je ich úlohou na internete zistiť všetky dostupné dopravné prostriedky, spoločnosti a potenciálne ceny. Istotne sa potešia, keď zistia, ako lacno a rýchlo sa dá cestovať s nízkonákladovými leteckými spoločnosťami, alebo s autobusovými spoločnosťami ak si kúpia svoj lístok v dostatočnom predstihu :) A ozaj, koľko by vyšla cesta autom z ich mesta do Paríža, ak by náklady na benzín a diaľnice zdielali štyria, išli tam najkratšou možnou trasou a ich auto spotrebovalo priemerne 5,1 l benzínu na 100 km?

Nechajme ich trápiť sa, čo sa naučia dnes, zajtra pri úteku z krajiny pod Tatrami, akoby našli :)

pondelok, 19. novembra 2012

Nebojme sa hrať (prinajhoršom prehráme) ...

Už tuším Janko Ámos čosi o tom, že škola hrou by mala byť písavali. Aspoň tak nám na dejinách pedagogiky vyprávali tí, ktorí sa tým síce neriadili, ale o to radšej sa pri svojich výkladoch (nie, neboli to výklady s hračkami:) sami počúvali. Preto som si povedal, že to skúsim a hre dám šancu, i keď si to tie neporiadne decká vôbec nezaslúžia a účinnejšou metódou by asi bolo právo Šárija.

Prečo sa hrať? Lebo medveď. (Ilustračný obrázok)

Hrať sa dá niekedy menej, niekedy viac, závisí to nielen od témy, ale aj od nastavenia triedy a v nesposlednom rade od disciplíny žiakov v nej. Hry osobne využívam väčšinou pri opakovacích hodinách, keďže sú časovo aj organizačne náročné. Najlepšie skúsenosti som mal zatiaľ so súťažnou hrou v štýle vedomostnej súťaže Riskuj! Na internete sa dá nájsť viacero šablón podľa, ktorých sa dá hra jednoducho vytvoriť, osobne si však pohodlne vystačím s bežným programom na tvorbu prezentácií Powerpoint alebo Impress. Hra je dynamická a žiaci rozdelení do skupín si pri nej vyberajú otázky z viacerých tém podľa stupňa obtiažnosti. Správna odpoveď vedie k získaniu danej sumy na svoje konto, nesprávna naopak. Z mojich pozorovaní hra podnecuje žiakov k zvýšenej motivácii a snaženiu a pri opakovaní tematického celku je fantastickým pomocníkom učiteľa. Ak by ste chceli mať lepšiu predstavu, ako taká hra vyzerá, stiahnuť si už jej hotovú šablónu, alebo sa nebodaj zahrať, nech sa páči, stiahnite si Riskuj na tému Austrália a Polárne oblasti.

Okrem hry Riskuj je možné so žiakmi vyskúšať hoc aj hru Milionár, ktorú si jednoducho vytvoríte priamo cez online nástroj, alebo opäť cez prezentačný software. Zaujímavou môže byť aj hra Výstup na horu, s ktorou však nemám osobné skúsenosti. Ukážku, ako tento typ hry vyzerá si môžete pozrieť a stiahnuť na českom Metodickom portáli. Zaujímavou môže byť aj klasická hra Obesenec, ktorú si môžete vytvoriť pomocou aplikácie na webe. O hraní domina som písal už v jednom z predošlých článkov.



Nechajte študentov robiť na vás oči ...

Okrem vyššie spomínaných hier ma nedávno zaujala možnosť vyskúšať potenciál starých dobrých stolových hier, veď dodnes si pamätám, ako sme ako deti fičali na skvelej stolovke Kamionem po Evropě a koľko som sa z nej o geografii Európy naučil. V súčasnosti nám trh ponúka množstvo hier s geografickou tematikou, kvôli ich cene sú však pre školské využitie pravdepodobne len málo dostupné a sám s nimi nemám osobné skúsenosti. Preto som si povedal, že jednu si experimentálne vytvorím sám. Presne s takými otázkami a pravidlami, aby vyhovovala na použitie v školskom prostredí pre presne určenú vekovú a vedomostnú kategóriu žiakov. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim podeliť o svoje skúsenosti.













Z platu si to nekúpim a žiadať o kúpu školu asi nepôjde, veď už dva roky pýtame rolety a nič :)

Stolovú hru som vytvoril pre účely jej využitia pri opakovaní tematického celku o Afrike v druhom ročníku gymnaziálneho učiva. Keďže sme už predtým na opakovanie využívali Riskuj a Domino, chcel som prekvapiť žiakov niečím novín a najmä som to bral ako výzvu pre samého seba. Môj výtvor si môžete pozrieť online vo formáte pdf alebo si ho stiahnuť vo formáte .odp (Libre alebo Open Office), v ktorom vám budú fungovať aj všetky hypertextové odkazy a hra bude živá.  Hneď na úvod musím spomenúť veľkú nevýhodu tvorby takejto hry, ktorou je časová náročnosť prekračujúca únosť bežnej prípravy učiteľa na hodinu. Človek musí byť tak trochu nadšený magor, aby sa do toho pustil a určite padnutý na hlavu, aby to aj dokončil. Keďže som perfekcionista nielen, čo sa týka obsahu ale aj vizuálnej stránky diela, čas strávený na tvorbu sa rovná viac ako desiatim hodinám čistého času. Radosť z hry však za to stojí.

Pri vymýšľaní a tvorbe stolových hier odporúčam udržať ich pravidlá relatívne jednoduché, ak nechcete stráviť priveľa času ich vysvetľovaním. Moja hra ich mala jednoduché, no aj tie sa ukázali ako spomaľujúce. Úlohou žiakov rozdelených v skupinách bolo prejsť celou Afrikou, ako prví a pritom nazbierať kartičky s názvami aspoň  25 afrických krajín (kartičky reprezentovali pečiatky v ich pasoch). Na hracom poli bolo viacero odbočiek a týmto spôsobom sa malo docieliť ich strategické cestovateľské premýšľanie. Väčšina hracích políčok bola žltej farby s číslom, tieto políčka skrývali otázky, ktoré boli vo väčšine prípadov spojené s územím v ktorom sa nachádzajú. Každé políčko skrývalo otázky dve, ak by naň náhodou skočilo viacero skupín. Okrem políčok s otázkami, obsahovalo hracie pole aj pár políčok červených (stop na jedno kolo), čiernych (nehoda, smrť), zelených (rýchly presun o xy políčok vpred), modrých (praktická úloha) a bielych (nútená križovatka, napr. pri hode 1 až 3 pôjdu vpraco a nad 4 vľavo). V prípade, že skupina neodpovedala na otázku zo svojho políčka správne, stála ďalšie kolo, takto sa motivovali správne odpovede, čím viac správych skupina má, tým rýchlejšie sa na ceste pohybuje).

Okrem vymýšľania a tvorby prezentácie v ktorej sa nachádza celá stolová hra (s funkčnými hypertextovými odkazmi z úvodnej obrazovky - hracieho pola, na jednotlivé políčka s otázkami) je potrebné vytvoriť aj reálne hracie pole po ktorom sa budú pohybovať figúrky (papieriky) jednotlivých súťažných skupín tak, ako je tomu v prípade klasických stolových hier. Hracie pole som vytvoril jednoducho nasvietením vhodnej mapy Afriky cez dataprojektor na papier formátu A2 na stene. Takto zhotovené hracie pole bolo počas hry nalepené na tabuli, kde všetci žiaci presne videli, kde sa práve v hre nachádzajú.

Ak by som mal zhodnotiť experiment so stolovou hrou, hodnotím ho kladne, žiaci boli zapojení, hrať sa im chcelo, i keď niekedy bol problém s disciplínou skupín, ktoré práve neboli na ťahu a niekedy boli dlhšie prestoje, ako bolo nutné. Celkové trvanie hry sa tak natiahlo na dve vyučovacie hodiny, čo by síce niekomu narobilo na čele vrásky a starosti ohľadne plánov, mne to však príliš nevadilo, veď žijeme dobu, kde flexibilným patrí svet...

Takže priatelia, nebojte sa hrať ... prinajhoršom prehráte! :)

utorok, 13. novembra 2012

Skupinová tvorba online mapy

Na internete nájdeme množstvo nástrojov na tvorbu jednoduchých online máp, z ktorých je snáď najznámejším Google maps, ten je na bežné využitie jednoduchých študentských máp dostačujúci, v tomto článku sa však zoznámime s nástrojom Umapper, ktorý dokáže pár skvelých vecí naviac.  Jednou z výborných možností využitia Umapper v školskom prostredí je funkcia tvorby skupinovej mapy, ktorú môžu editovať viacerí užívatelia naraz. Práve táto možnosť robí Umapper jedinečným nástrojom využiteľným pri tvorbe skupinových alebo triednych projektov.

Zadanie tvorby skupinovej mapy vašim žiakom môžete spojiť prakticky s akoukoľvek témou. Ak je získanie potrebných informácií pred tvorbou mapy súčasťou zadania, tým lepšie. Pár nápadov na tému skupinových projektov:

1. Pôvod ovocia a zeleniny v obchodoch
2. Odkiaľ pochádza naša elektronika
3. Odkiaľ pochádza naše oblečenie a obuv
4. Ťažba vybraných nerastných surovín vo svete
5. Štáty navštívené žiakmi vašej triedy alebo školy
6. Obľúbené a neobľúbené miesta v našom meste a jeho okolí
7. Naše cesty do školy
8. Čierne skládky v okolí obce
9. Výskyt divorastúcich plodov a húb a v okolí obce ...

Výhodou skupinového zadania v Umapper je skutočnosť, že mapu môže editovať ľubovoľný počet užívateľov, žiakom napr. zadáte tému Pôvod ovocia a zeleniny v obchodoch, tí priamo v obchodoch zistia krajiny pôvodu ponúkaných druhov, zapíšu si ich a svoje zistenia každý jeden z nich vyznačí v mape. Výsledkom bude komplexná mapa, na ktorej tvorbe sa podielali prakticky všetci.

Ako teda na to? Pozrime sa na ovládanie Umapper od úplných základov. Pred samotným začiatkom tvorby mapy je nutné sa registrovať (Sign Up v pravom hornom rohu obrazovky). Registrácia vyžaduje bežné informácie, ako je zadanie užívateľského mena, pod ktorým budú vaše mapy publikované (username), vašu e-mailovú adresu a celé meno. Po registrácii sa prihláste (Log in) a môžete začať s tvorbou svojej prvej mapy klikom na Create map na hornej lište. Objaví sa nám informačná karta mapy, do ktorej v Edit info vpíšeme názov mapy, jej krátky opis a najmä si vyberieme z viacerých ponúkaných podkladov. Osobne odporúčam prvý v ponuke Bing maps.























Dôležitým pre nastavenie tvorby skupinovej mapy pre nás bude políčko User Permissions, v ktorom nastavíme, kto a za akých podmienok môže našu mapu editovať. Pri nastavení, ako je zobrazené nižšie, bude môcť mapu prezerať a editovať ktokoľvek. Pri zaškrnutí možnosti Specific People ju budú môcť editovať len užívatelia, ktorých e-mailové adresy alebo užívateľské mená na Umapper do kolonky vypíšeme. Táto možnosť je bezpečnejšia, keďže tak zabránime, aby nám prípadný "náhodný záškodník" mapu editovaním zničil. Odstránenie celej mapy môže vždy vykonať len jej prvotný autor, spolupracovníci túto možnosť nemajú.














Po vyplnení všetkého nutného (Tags je dobré vyplniť kľúčovými slovami pre ľahšie vyhľadávanie zhotovenej mapy v budúcnosti, alebo inými užívateľmi), môžeme prejsť k samotnej tvorbe mapy, ktorá sa prakticky nelíši od tvorby mapy v prostredí Google Maps. Do mapy môžeme vkladať bodové, líniové alebo plošné objekty, ktorým môžeme meniť tvar, veľkosť, farbu apod. Jednoducho sa dajú, ako ikony lokalít použiť akékoľvek obrázky z internetu. Pridanie polygonu sa dá napr. využiť na jednoduché označenie (vyfarbenie) celého štátu. Informácie o vložených objektoch sa dajú aj dodatočne v mape editovať, pričom môžeme pre každý vpísať nielen názov, ale aj obšírnejšie informácie, ktoré sa užívateľovi mapy zobrazia v okne po kliknutí na objekt v mape. Keď máme mapu hotovú, jednoducho klikneme na Save, čím ju uložíme vo formáte .kml. Ak chceme vidieť, ako bude vyzerať hotová mapa pri prezeraní klikneme na View map v pravom hornom rohu. Keď sme s mapou spokojní a pripravení ju zverejniť, nič nie je jednoduchšie. Od mapového editora sa prescrollujeme nižšie, kde získame Embed code na zabudovanie mapy na akúkoľvek web stránku, alebo URL adresu, ktorú po skopírovaní pošleme cez e-mail, necháme zdieľať na sociálnej sieti, prípadne vložíme, ako hypertextový odkaz do textu.

Ako ukážka vloženej mapy na webe nám môže poslúžiť nasledovná wiki mapa (môže ju editovať ktokoľvek), nadšencov Skimboardingu z Britskej Kolumbie, ktorí si vďaka nej vymieňajú tipy na vhodné lokality pre svoje hobby. Ak by vám tento stručný návod predsa len nestačil na youtube nájdete viac inštruktážnych videí, ako na to. Stačí len hľadať Umapper. Ale dosť bolo už rečí, poďme mapovať! :)

pondelok, 12. novembra 2012

Nechajme prehovoriť príbehy z fotiek

Školská geografia si priam žiada využívanie dnes už široko dostupných obrazových pomôcok, ktoré nielen napĺňajú Komenského staré zásady o názornosti, ale najmä majú potenciál zvýšiť motiváciu žiakov o dianie vo svete. Denne sa presviedčam, že dnešní mladí ľudia nečítajú noviny a nesledujú ani televízne spravodajstvo, keďže sa ich záujem vo voľnom čase presunul od TV k internetu. Ten je síce plný informácií, o tie však treba mať aktívny záujem.

Ako na fotky ...

Prezentácia už dávno neohúri len samotnou skutočnosťou, že je vytvorená v Powerpointe a nasvietená na plátno cez dataprojektor. Aby sme naplno využili jej edukačné možnosti, mali by sme sa držať zlatého pravidla menej textu a viac obrazového materiálu (fotografií, máp, grafov). Rozhodujúca nie je len kvantita ale aj kvalita nami vybraných fotografií, ktoré by nemali byť vhodné len po obsahovej stránke, ale mať čo možno aj vyššiu "umeleckú hodnotu". Pri vyhľadávaní fotografií pre naše prezentácie na internete sa preto neuspokojme s prvou nájdenou, ale pátraniu venujme trochu viac času, je to síce náročné ale vizuálny výsledok bude stáť istotne za to. O potrebe používať fotografie s vysokým rozlíšením sa snáď už ani netreba zmieňovať. Nič nie je horšie, ako malá fotografia roztiahnutá v Powerpointe natoľko, až v nej vidieť hriešne pixely. V dobe 1000 gigových diskov nie je prekážkou, keď bude mať vaša prezentácia plná fotografií vo vysokom rozlíšení hoc aj 100 MB.

Predíďte tomu, aby nad vašou prezentáciou žiaci nudou otŕčali gamby ...

Všetky fotografie nie je nutné vkladať do prezentácie, ale môžeme využiť množstvo dostupných online fotoalbumov venovaných nami preberanej téme. Tieto albumy sa dajú často pustiť, ako "slideshow". Fotografie v takejto podobe môžu byť napríklad použité na úvod hodiny, kde sa žiaci oboznámia s geografiou danej krajiny aj bez slov učiteľa, na základe videného si sami môžu vyvodzovať závery o živote v danej krajine apod. Ako príklad využitia galérie z Fotopédie si môžeme pozrieť fotogalériu Maroka. Nič nám však nebráni vybrať si aj presne požadovanú tému bez ohľadu na štát napr. obyvateľstvo Ázie.

Výborné zdroje online fotogalérií sú napr.:

http://travel.nationalgeographic.com/travel/countries - štáty sveta
http://www.fotopedia.com/#search - zdroj fotogalérií podľa vašich požiadaviek
http://www.terragalleria.com/index.html - kvalitka sama o sebe

Pre svoju zvláštnu perspektívu a nový pohľad na zo zemského povrchu nepostrehnuteľné javy sú vynikajúcim pomocníkom letecké zábery alebo satelitné snímky, ktoré dokážu ešte stále ohúriť a upútať pozornosť aj tých, ktorých bežne geografie nezaujíma. Na internete nájdete množstvo ich dostupných zdrojov. Z viacerých si môžeme uviesť aspoň dve:

http://www.georgesteinmetz.com/
http://earth.imagico.de/main.php
 


Prineste krásu do svojej triedy a nechajte žiakov žasnúť ...
    
Okrem využitia fotografií klasickým sposôbom na hodine sa dá ich potenciál využiť aj vo forme zadania domácej úlohy alebo projektu. Osobne práve experimentujem so zadaním, v ktorom majú žiaci za úlohu analyzovať a opísať vybraný fotopríbeh, venovaný konkrétnej téme alebo problematike. Presné znenie zadania a akýsi krátky manuál so zoznamom využiteľných fotopríbehov si môžete pozrieť medzi mojimi dokumentami. Vynikajúcim zdrojom fotopríbehov zo sveta na rôzne témy sú často aktualitované fotoalbumy Big Picture od Boston Globe, alebo Amusing Planet.

Téma využitia fotografií v školskej Geografii je natoľko široká, že v tomto narýchlo naklepanom článku som ju ani zďaleka nevyčerpal a v budúcnosti sa k nej istotne vrátim. Zatiaľ sa lúčim s heslom, čím viac zmyslov využiješ, tým viac naučíš! :)

sobota, 3. novembra 2012

Na veľkosti záleží

Na veľkosti záleží a v prípade máp, ako základného zdroja geografických poznatkov to platí snáď dvojnásobne. Dobrá mapa povie neraz viac, ako zlý učiteľ a preto by sme mali využívať to najlepšie, čo máme k dispozícii. Poznáme však pomery slovenských škôl, ktoré rozhodne najlepšie nie sú a preto vieme, že dostatok nástenných máp alebo atlasov nie je vždy zaručený. Nástenné tematické mapy sú finančne nákladné a priznajme si, kupovať takú mapu poľnohospodárstva Afriky len kvôli jednej hodine v roku je ozaj strelené. Niet však dôvod na zúfanie, všetky mapy, ktoré potrebujeme sú dnes vo výbornej kvalite na internete a po ich zabudovaní do prezentácií plne nahrádzajú mapy nástenné. Chce to len trochu šikovnosti a času stráveného hľadaním.

V tomto príspevku sa však chcem pristaviť pri trochu odlišnej téme spojenej s mapami väčších rozmerov a ich využitím na hodinách školskej geografie.  V predošlom príspevku som spomínal využitie obrysových máp a uviedol aj ich dostupné zdroje na internete.





















Prečo však nevyužiť potenciál obrysových máp veľkých formátov? Ich využitie je celkom široké. Prvým je zvýšenie motivácie žiakov - sami postupne vypĺňajú mapu skrášľujúcu ich triedu geografickými prvkami s ktorými sa v učivách o danom území oboznamujú. Výsledkom ich snaženia bude ich vlastná a vizuálne hodnotná mapa. Vhodným riešením by mohlo byť aj rozdelenie triedy do viacerých skupín s vlastnými veľkoformátovými mapami a prebudiť nielen užšiu spoluprácu v skupinách, ale aj zdravú súťaživosť medzi nimi. Fantázii sa medze nekladú, veľká obrysová mapa môže byť pokojne aj základom pre tvorbu najkrajšej umeleckej mapy, ktorú môžu žiaci zhotoviť s využitím nimi zvolených výtvarných techník - napr. maľbou, kolážou, nalepovaním prírodnín apod. (Nebola by pekná mapa Afriky s púšťami vytvorenými z nalepeného piesku? :) Veľké mapy majú aj tú výhodu, že sú triede stále na očiach a žiaci ich, ako svoj vlastný výtvor pozornejšie sledujú, čím sa nevedome učia.

Väčšie obrysové mapy nemusia byť nutne veľké na celú stenu, aby boli prínosom. Pre prácu v skupinách si môžeme vystačíť aj s mapami veľkosti štyroch alebo šiestich papierov A4.

Všetko fajn, stále sme sa však nedostali k tomu, čo vás zaujíma asi najviac. Odkiaľ takéto mapy zoberieme, alebo ako si ich prípadne vyrobíme. Najjednoduchším spôsobom tvorby veľkoformátovej obrysovej mapy je prosté prekreslenie dataprojektorom nasvietenej mapy na veľký papier (prekvapivo veľké sa dajú kúpiť v lepších papiernictvach, využiť sa dá aj zadná strana nepoužitej tapety). Základná mapa sa dá takto pripraviť v priebehu pár minút.

Druhou možnosťou je vami požadovanú mapu vytlačiť na ľubovoľnej tlačiarni tak, aby jedna strana A4 zodpovedala len malému výrezu celkovej mapy, ktorá vznikne ich poskladaním a zlepením. Tieto megamapy za vás v priebehu pár klikov myši vytvorí aplikácia Walk throught the continents, v ktorej si môžete dokonca vybrať nielen svet, kontinent, región alebo štát, ktorý chcete na mape mať, ale aj presnú veľkosť mapy o akú máte záujem.  Ak by ste v zozname nenašli požavovanú obrysovú mapu, môžete si vytvoriť ľubovoľný megaposter (teda aj mapu) pomocou webu Block Posters, ktorý vytvára formáty ľubovoľnej veľkosti z akéhokoľvek obrázku, či fotografie.


Ak by ste chceli využiť vami zhotovoné megamapy viackrát, jediná šanca, ako ich uchovať je pravdepodobne ich zaliatie do fólie, na ktorú sa dá kresliť a písať špeciálnymi prepisovačky. Keďže je však fólia drahá, vystačí nám hádam aj široká lepiaca páska, ktorou celú mapu zakryjeme. Priznávam sa, že praktickú skúsenosť s týmto postupom nemám, ale domnievam sa, že by to mohlo fungovať.

Niet viac, čo dodať. Hor sa do toho, robte veci vo veľkom!


piatok, 2. novembra 2012

Ako sa spriateliť s tvorbou online kvízov

V dnešnej dobe počítačov a technológií počúvame z každej strany o pozitívnom vzťahu detí a mladej generácii k využívaniu IKT nielen vo voľnom čase, ale aj pri učení. Internet nám skutočne ponúka množstvo vymožeností o ktorých sa nám učiteľom ešte pred pár rokmi ani nesnívalo. Prečo sa s nimi nezoznámiť, nespriateliť a nevyužiť ich pre svoje vzdelávacie snaženie?

Pravdepodobne každý z vás pozná už bežne používaný software Hot Potatoes, ktorý je výborným nástrojom pre tvorbu online testov s možnosťou výberu viacerých foriem otázok, či úloh. Neviem prečo, ale osobne mi tento nástroj nesedí a nemám k nemu pozitívny vzťah. Asi som len povrchný, ale jeho zastaralý vizuál ala éra 486tky ma vyslovene irituje. Čo si tak o ňom môžu myslieť študenti, čo sa s tromi číslicami 486 vo svojej súkromnej histórii skúsenosti s IKT ani len nestretli?

Dlhšie som na internete hľadal voľný a dostupný nástroj na tvorbu zaujímavých a pútavých online kvízov, až som našiel niekoľko s ktorými som najviac spokojný. V tomto článku vám v krátkosti predstavím jeden z nich na webe proprofs.  Ponúka prakticky všetko, čo poznáme s Horúcich zemiakov, ide však ešte o niečo ďalej. Po rýchlej registrácii, ktorá je v základnej podobe zdarma sa môžete hneď pustiť do tvorby vášho kvízu, pričom máte v ponuke viacero typov otázok a odpovedí:

-  multiple choices  (výber z viacerých odpovedí)
-  checkboxes (výber z viacerých odpovedí vo vyskakovacom okne)
true / false (posúdenie správnosti tvrdenia)
-  fill in the blanks (vyplnenie prázdnych miest)
-  essay type (voľné písanie odpovede)
-  matching (spájanie správnych dvojíc)

Obrovskou výhodou Proprofs kvízov je možnosť využívania multimediálneho obsahu v zadaniach otázok, pričom môžete vkladať obrázky, videá napr. z youtube, dokument vo formáte .doc alebo .pdf, hypertextové odkazy na externé weby apod. Práve touto funkciou Proprofs výrazne prevyšuje Hot Potatoes a tvorí z neho silný nástroj v rukách učiteľa. Kvízy môžete aj časovo ohraničiť a obmedziť tak snahu študentov o hľadanie správnych odpovedí počas testovania na internete.

Samozrejmosťou je možnosť posielania linku na vami vytvorený kvíz e-mailom, jeho zdieľanie na sociálnych sieťach, alebo vloženie (embed) na váš vlastný web, ktorému tak dodáte profesionálny vzhľad a funkcie.

Skvelou funkciou kvízov je aj možnosť pridávania tzv. explanation (feedback) ku každej odpovedi. Znamená to, že po každej odpovedi žiak uvidí zdôvodnenie, prečo je práve správna odpoveď správnou, prípadne do zdôvodnenia môžete pridať hypertextový odkaz na web, kde sa o problematike dozvie viac. Na samoštúdium ako stvorené!

Ako autor kvízov máte vďaka webu takisto prehľad o výsledkoch vašich študentov, ktorí kvíz riešili. Prehľadne vidíte ich celkovú priemernú úspešnosť v kvíze, alebo dokonca ich úspešnosť v každej otázke. Sami si okrem iného môžete nastavovať aj bodovanie jednotlivých odpovedí a celkový počet percent potrebných na úspešné zvládnutie kvízu. Tým, ktorí kvíz úspešne vyriešia môžete pomocou webu dokonca veľmi jednoducho a rýchlo poslať alebo vytlačiť "certifikát" o jeho zvládnutí.

Jedinou nevýhodou kvízov cez Proprofs je zrejme len obmedzenie voľnej bezplatnej licencie, v ktorej môžete vytvoriť maximálne desať otázok na jeden kvíz. Ani to však pri správnej skladbe otázok nie je neprekonateľným problémom.

Jednoducho nie je čo riešiť, vytvorte si ešte dnes kvízy, ktoré môžete použiť priamo na vašej hodine alebo ich vyriešenie zadáte na domácu úlohu. Je to ozaj jednoduché o čom sa môžete presvedčiť v inštruktážnom videu od tvorcov webu: 



Ak by ste sa chceli inšpirovať, na záver ponúkam k nahliadnutiu a zahratiu sa mnou vytvorené kvízy pre učivá Poloha a prírodné pomery Austrálie, Obyvateľstvo sveta, Polárne oblasti a Politická mapa sveta

Veľa šťastia a tvorivých nápadov pri tvorbe vašich vlastných kvízov prajem a poteším sa, keď sa s nimi so mnou podelíte, prípadne mi napíšete vaše postrehy alebo skúsenosti z používania tohto výnimočného nástroja.


Domino efekt na hodinách geografie
















Názov aktivity:  Geografické domino
Cieľ:  preopakovanie učiva a precvičovanie chápania logických súvislostí
Forma: práca v skupinách
Časová náročnosť:  závisí od množstva a náročnosti kartičiek (cca 20 minút)
Materiál:  nastrihané sady kartičiek pre každú skupinu
Prispôsobenie triedy: spojenie dvoch lavíc, na ktoré sa zmestia všetky kartičky 


Čo má spoločné domino s vyučovacou hodinou geografie? Na prvý pohľad nie veľa, na druhý a detailnejší sa môže stať domino, alebo princíp tejto hry efektívnym nástrojom na preopakovanie práve prebraného učiva, alebo tematického celku pred písomkou. Ako na to?

Je to veľmi jednoduché. V ľubovoľnom, vám blízkom programe si vytvoríte požadované množstvo kartičiek rozdelených na dve polovice. Princípom hry je práve spájanie pravej a ľavej strany dvoch logicky spolu súvisiacich kartičiek. Na pravej strane jednej kartičky tak máme napr. popis "historické mesto na pobreží Chorvátska zapísané v UNESCO", ktoré spojíme s kartičkou na ktorej ľavej strane nájdeme názov mesta "Dubrovnik". Množstvo kartičiek prispôsobíme času, ktorý chceme aktivite venovať a schopnostiam žiakov. Pri starších žiakoch sa nemusíme báť ani desiatok kartičiek, na ktorých logicky správne pospájanie budú žiaci potrebovať aj dvadsať minút. Je to ozaj náročnejšie, ako sa môže zdať.

Aktivita je najvhodnejšia pre prácu v skupinách, pričom by počet žiakov v jednej skupine nemal presahovať číslo päť. V prípade viacpočetných skupín, klesá zapojenosť žiakov a spoliehanie sa na spoluhráčov. Pri náročnejšom variante aktivity je dobré skupiny upozorniť na fakt, že potom, ako prehlásia, že majú správne spojené všetky dvojice domina, už nemajú šancu na opravu. Vyhrať preto nemusí skupina, ktorá zloží domino najrýchlejšie, ale tá, ktorá ho bude mať zložené správne ako prvá.

Ukážka pripravenej strany kartičiek, ktoré sa po vytlačení rozstrihajú:



















V prípade, že vás aktivita zaujala a chceli by ste sa inšpirovať, ponúkam vám na náhľad a stiahnutie pripravené geografické domino na opakovanie tematického celku Juhovýchodnej Európy, prípadne Banskobystrického a Prešovského kraja.

 

Dejiny Zeme a toaletný papier

Začiatky školských rokov sú už raz také, študenti neprejavujú nadšenie, na nás učiteľoch sa prejavuje únava. Spojte si to s úvodným učivom, ktoré by tak, ako je podané v učebnici, nudilo aj jej samotného autora a blbá nálada je na svete. Ideálna situácia pre vzrušujúcu otázku, čo majú spoločné dejiny planéty Zem a toaletný papier?


Keď som sa dozvedel, že budem učiť Geografiu aj v oktáve, vlna nadšenia ma dvakrát neobliala. Učiva je veľa, pre študentov je nezáživné a s učebnicou sa prakticky nedá pracovať. Včera som vstupoval do triedy týchto už dospelákov s malou dušičkou, šírili sa o nich zlé zvesti a vtedy má učiteľ dôvod na obavy. Na svoje prekvapenie som sa tu stretol so sympatickou zmeskou živých mladých ľudí, medzi ktorými bol zvýšený výskyt usmievavých tvorov. V slabej chvíľke som im preto sľúbil "nemožné", spraviť z hrôzostrašných učív v učebnici z roku 1994 niečo zmysluplné. Na poslednej strane učebnice, ktorú som si na hodine požičal od študenta bol nápis, odkaz predošlých generácií, tým budúcim - very very very old and shit book. 

Prvé učivo Vývoj krajiny obsahuje aj strohé faktograficky-encyklopedické poznatky o dejinách planéty Zem. Dokonalá možnosť pre trochu školského popu :) Pracovnou náplňou učiteľa je aj tvorba učebných pomôcok a modelov, ktoré majú študentom priblížiť neraz pekelne zložité "veci". Čo by som však ja modely vyrábal, keď si to môžeme v škole skúsiť pekne spolu. Čo k tomu potrebujeme?

Štipku domácej prípravy, počas ktorej si vyhľadáme informácie o dôležitých udalostiach v živote Matičky Zeme. Zápisky rozstriháme tak, aby sa chúďatá študenti na hodine trápili so spájaním rozumných dvojíc a dúfame, že nikomu nenapadne zaradiť na časovej osi Australophiteka pred dinosaurov. Zatiaľ, čo skupinka vedcov spája obdobia s jednotlivými udalosťami, skupinka expertov matematikárov prepočítava, ako všetky tie šialené roky a udalosti zaznačiť na časovú os z toaletného papiera s dĺžkou 15 metrov. Nebudeme však zlí a poradíme im, jeden diel papiera je 36 miliónov rokov. Možno keď nabudúce navštívia verejné WC na stanici, bude im ľúto, že majú na takú drobnosť minúť viac ako 120 miliónov rokov :) Keď je všetko správne datované a mierka navrhnutá, hor sa na chodbu!

Fotografie vraj povedia viac ako slová, preto sa na to pekne pozrime:



PS: Aby som sa nechválil cudzím perím, priznávam, že nápadom som sa inšpiroval tunáka.

PS2: Článok bol prvýkrát uverejnený na mojom súkromnom blogu na SME

PS3: Ak by ste chceli aktivitu vyskúšať sami, nech sa páči, stiahnite a vytlačte si všetky tabuľky, ktoré následne vystrihnete.


Pozrime si svet (využitie dokumentárnych filmov v školských projektoch)

Všetci to poznáte, zadáte školský projekt a polovica žiakov vám namiesto vlastnej práce odovzdá plagiát prvého na internete nájdeného textu, čo sa len trochu ponáša na ich tému. V lepšom prípade sa vám do rúk dostane nesúrodá kompilácia referátov a výňatkov z článkov z Wikipedie. Ako to už v živote býva, každá minca má dve strany a sebareflexia nie je nikdy zlá. Za plytký stav projektových prác v ktorom sa v našom školstve brodíme bahnom, nesieme do istej miery zodpovednosť my učitelia. Poznáme ako sa veci majú, poznáme vžité vzorce správania sa žiakov hľadajúcich prirodzene cestu najľahšieho odporu a neodoľateľnú ľahkosť tvorby projektov princípom ctrl c -->+ ctrl v. Ak chceme zachovať zmysluplnosť zadávania a tvorby projektov a neuspokojíme sa len s ich formálnym plnením, je našou jedinou možnosťou vymýšľat ich zadania tak, aby sme predchádzali patologickému správaniu sa žiakov. Vymýšľanie nových, tvorivých a originálnych zadaní nie je vôbec jednoduché, vynaložená námaha však väčšinou stojí za to!



Minulý rok som dlhšie rozmýšľal nad zadaniami pre druhý ročník a sextu, ktoré by sa týkali regionálnej geografie sveta. Zadať žiakom vypracovať všeobecnú prezentáciu o jednom vybranom štáte je nezmysel, ako mraky bez vody a ani neustála tvorba prezentácií v Powerpointe nie je to pravé orechové. Preto som prišiel s projektom zvaným "Pozrime si svet", v ktorom si mohli študenti vybrať z vopred pripraveného zoznamu päťdesiatich dokumentárnych filmov a následne o videnom napísať esej na dve strany A4. Prvotná atmosféra v triedach po predstavení môjho zámeru by sa dala krájať a opäť sa ukázalo, že študent je od prírody tvor konzervatívny a obávajúci sa akýchkoľvek novôt. Poniektorí sa vyjadrili, že napísať dve strany o filme jednoducho nie je možné, že sa to nedá, že to nevedia a tak ďalej a tak podobne. Zlatým pravidlom v práci učiteľa je, že sa nemôže dať nikdy znechutiť na začiatku. Žiaci si vybrali film, ktorý ich podľa priloženého popisu najviac zaujal a dostali dostatok času na jeho prezretie a napísanie svojich dojmov z neho. Ponúkané filmy neboli čisto geografického charakteru, práve naopak som sa chcel vyhnúť zažitej predstave dokumentárneho filmu, ako nudnej jazdy plnej faktov a odborných informácií. Geografia má vo svojej podstate súvis so všetkým a preto si na nej môžeme dovoliť aj to, čo si učitelia iných predmetov v rámci ich užšieho klziska dovoliť nemôžu. Niekto by projekt "Pozrime si svet" pokojne označil ako ten, čo využíva medzipredmetové vzťahy. Ak je tak, nehádam sa. Žiaci nemali vo svojich prácach oblažovať množstvom faktov, ale skôr vyjadriť svoj vlastný názor a pocity z videného, čo pre nich bolo nové, čo ich šokovalo, s čím nesúhlasia apod.  


Projekty aj spätne hodnotím, ako veľmi podnetný experiment, ktorý sa osvedčil a rád v ňom budem pokračovať aj v ďalších rokoch. Viacerí žiaci vo svojich prácach uvádzali nadšenie z videného, svoje prekvapenie, že dokument nemusí byť len nudný, ale že sa jedná o pútavý filmový žáner, s ktorým by sa chceli stretávať častejšie. Podobné vyjadrenia sa učiteľovi vždy dobre čítajú. A veruže aj bolo, čo čítať, väčšina prác mala vynikajúcu úroveň a vďaka nim som spoznal osobnosti a schopnosti svojich žiakov zo stránky pre mňa dovtedy nepoznanej. Cez svoje texty, akoby otvorili dvierka k sebe, k svojmu pohľadu na svet. 

Negatívom bolo snáď len zistenie, že ani pri tejto podobe projektového zadania sa celkom nedá predísť plagiátorstvu. V dvoch prípadoch boli texty očividne neautentické, prípadne postrádali vnútornú integritu poukazujúc na svoj pôvod metódou klonovania. Niekomu bolo prekvapivo ľahšie skopírovať krátke komentáre návštevníkov webu www.csfd.cz, akoby mali vymyslieť sami pár viet. Pozitívom je aspoň fakt, že aj títo žiaci aspoň spoznali existenciu kvalitného zdroja informácií o filmoch a fakt, že nabudúce budú vedieť, že Google je nielen ich, ale aj mojím pomocníkom :)  Naopak jedným z najpozitívnejších momentov spojených s týmto projektom bola iniciatíva jedného zo študentov (zdravím ťa Tonko:), ktorý za mnou prišiel s vlastným filmovým tipom na spracovanie - Nesvadbovo. Film ho zaujal natoľko, že napísal starostovi obce Zemplínske Hámre v ktorých sa film točil a vyspovedal ho. Toto interview bolo súčasťou ním vypracovaného projektu.   

Aby som nepísal svoje pocity len ja, nechajme prehovoriť aj priamo študentov cez ich práce, ktoré si môžete prečítať na  mojom úložisku Google Docs.


Na záver ponúkam k nahliadnutiu zadanie projektu s požiadavkami a zoznamom všetkých ponúkaných filmov, ktorý môžete v prípade záujmu použiť aj vy.

Warm-up (aneb krátka úloha pre vašich žiakov)

Priznám sa, že sám sa ešte len učím učiť a nech už moje online aktivity vyzerajú akokoľvek originálne a tvorivo, nie každá hodina je plná hier a smiechu. Vymýšľať nápadité úlohy je náročné a neraz na ne treba aj čas, ktorého nie je dostatok ani v škole na hranie a ani po pracovnej dobe na vymýšľanie. Niekedy však človek narazí na materiál, ktorý by bola škoda nevyužiť. Preto keď som naposledy na internete objavil krásne čiernobiele panorámy slávnych miest sveta, v hlave sa mi objavila myšlienka pretaviť ich do jednoduchej, krátkej hry, ktorú môžeme pokojne zaradiť medzi tzv. warm-up aktivity na rozhýbanie sa.

Žiakov rozdelíme do skupín a do každej dáme vopred pripravené a nastrihané obrázky panorám trinástich miest sveta. Úlohou žiakov je určiť o aké mestá ide. V prípade starších žiakov nemusíme k obrázkom ponúknuť žiadne možnosti, v prípade mladších žiakov dáme do každej skupiny aj nastrihané názvy miest a veríme, že už ich nejako k obrázkom správne priradia :) Úloha sa dá samozrejme dotvoriť podľa ľubovôle učiteľa, napr. neposkytne žiakom názvy miest, ale len ich súradnice, prípadne indície, ktoré ich popisujú.

Aby som len nekecal a nič vám neukázal, nech sa páči obrázky k nahliadnutiu.






















































V prípade, že by ste chceli aktivitku realizovať, nech sa páči tu si ju môžete stiahnuť vo formáte pdf, vytlačiť, rozstrihať a smelo hrať. Príjemnú zábavu prajem!

PS: Takmer som zabudol, správne odpovede nájdete na tomto dlhom obrázku.

Ako živé grafy prebúdzajú triedu

Štatistické údaje nezvyknú byť obľúbeným jedlom študentov. Všetci si pamätáme, ako nám z nich v škole naskakovali vyrážky. Alergia na čísla, ktoré znamenajú svet sa dnes dá liečiť aj vďaka internetu a zmene prístupu od ich mechanického pamätania, k schopnosti z nich vyvodzovať správne závery. Zoznámme sa s možnosťami oživenia čísiel na prípade geografie.


Viacerí ľudia si dodnes myslia, že škola núti ich úbohé deti bifliť sa nepodstatné čísla. Ako sa dejepis nezaobíde bez datovania udalostí, aj geografia by bola len ťažko predstaviteľná bez čísiel, na základe ktorých môžeme porovnávať štáty, mestá, regióny, rieky ... 

Dávnejšie je preč doba, keď sa na zemepise potili dlane žiaka pred tabuľou v márnej snahe spomenúť si na rozlohu štátu v km2, na dĺžku rieky XY, či na podiel lesov z celkovej rozlohy Burkina Faso. Mať predstavu o týchto veličinách nie je na zahodenie, bohate však postačí, ak ich vieme relatívne porovnať s ďalšími, len tak majú hlbší význam. Štatistika býva nudná, tabuľky hrozivé, darmo žiakom pečiete koláčové grafy v rôznorodých farbách. Veľká škoda, že deti už len málo sledujú klasické rozprávky zo zlatej éry československej tvorby. V nich by sa okrem morálnych posolstiev dozvedeli medzi iným aj to, že síce štatistika nuda je, má však cenné údaje. 


Cez grafy sa stávajú čísla ľudskejšie, lepšie im rozumieť a dá sa na ne pozerať. Skúste ich však rozhýbať a zistíte, že sú celkom zábavným spoločníkom. Práve myšlienky živých grafov sa chytil švédsky štatistik Hans Rosling, ktorý jej vdýchol život a ukázal nám, že graphs might be fun. Ako si predstaviť tieto živé grafy a na čo nám vlastne sú? Povedzme, že nás zaujíma vývoj pôrodnosti v jednotlivých štátov sveta za posledných sto rokov, zároveň by sme však túto premennú dali radi do súvislosti s rastom ich ekonomík. Je medzi týmito premennými vzťah? Ak áno, aký? Štúdium bežných statických grafov by nám zabralo veľa času, nehovoriac o tom, že by sme zmeny našich premenných len ťažko našli v jednom prehľadnom grafe. V školskom prostredí s obmedzeným časom na cvičenia podobného typu, by sme sa do niečoho podobného hádam ani nepustili. Vďaka webu projektu Gapminder máme na monitore (projekčnom plátne) všetko čo potrebujeme rýchlo a najmä v pútavej podobe, ktorú si pre mnou vyššie spomínaný príklad môžete pozrieť klikom tu. Pomocou Gapminder si môžete vizualizovať veľké množstvo údajov z rôznych kategórií, ako napr. ekonomika, obyvateľstvo, zdravie apod. Čo dokáže spojenie gapminder grafov so sprievodným slovom výborného rečníka si môžete pozrieť na ukážke nižšie. Viaceré prednášky Hansa Roslinga sú dostupné aj so slovenskými titulkami na TED.




Áno, áno ... dávam vám za pravdu kolegovia učitelia. Nie každý ovládol nástrahy internetu, nie každý má šťastie na triedu s dataprojektorom. Nezúfajte, aj staré dobré old school techniques hlásia návrat a retro štýl mladí žerú. Ako zaujať aj bez digitálnej zlatej kravy nám ukáže opäť Hans Rosling.



Nielen grafmi je človek živí, občas zatúži aj po estetike čistých čísiel. Tie sú tak ako aj ľudia, najšťavnatejšie vo vzájomných vzťahoch. Kto s kým, kedy, kde a prečo? Naša zvedavosť sa rozbieha na plné obrátky. O to viac, ak ide o peniaze. Peniaze zaujímajú všetkých, žiakov a študentov nevynímajúc. Kde sa koľko zarába, čo kde koľko stojí a kde je najviac sveta žiť. Hlad po číslach z tohto súdka dokáže zahnať poučný web Numbeo, kde môžete porovnávať výšky platov, náklady na život a ceny rôznych komodít medzi ľubovoľnými krajinami sveta. Ako sme na tom v porovnaní so Švajčiarsko a ako s Ugandou? Pátrať po spoločnom, či rozdielnom, nebolo nikdy jednoduchšie. Kde sa žije najdrahšie a kde naopak? Klik klik!

Ak by vám predsa len na prácu s grafmi neostal čas na hodinách, nezúfajte ... vždy sa dá práca s nimi zadať ako projektová téma, či domáca úloha. Zadanie takejto úlohy si môžete pozrieť na ukážke projektíku Jeden svet, množstvo rozdielov


Poznámka:  Článok bol prvýkrát uverejnený na mojom blogu SME pod názvom Svet v číslach žije.



Slepé mapy a slabozraký zemepisár

Význam využitia máp v geografii asi netreba bližšie vysvetľovať. Geografia bez mapy je ako párok bez horčice. Jednou z najdôležitejších úloh geografie je naučiť žiakov čítať mapy, rozumieť im a mať k ním pozitívny vzťah. Tak ako aj množstvo iných vecí, aj mapy sa s technologickým rozvojom a nástupom internetu zmenili. Dnešná generácia sa stretáva už prevažne s digitálnymi mapami a na tie papierové sa začína pomaly pozerať ako na relikt z čias, keď ešte partizáni chodili lesmi Veľkej Fatry.

Každý z vás asi pozná zaužívaný pojem "slepá mapa". Podľa mojich zistení môžeme ľudí rozdeliť do dvoch základných kategórií, tých ktorí slepé mapy milujú a tých, čo ich z hĺbky duše nenávidia. Osobne sa síce prikláňam k termínu "obrysová mapa", ani zmena pomenovania však nemení nič na podstate. Aktivity s obrysovými mapami sú dôležité, pretože práca s nimi rozvíja priestorové myslenie a vôbec, všetci sa asi zhodneme, že je na smiech, alebo skôr do plaču, keď podľa prieskumov nevie tretina Američanov na mape sveta ukázať Perzský záliv a pätina nelokalizuje ani USA.

Obrysové mapy použiteľné priamo na hodiných geografie nachádza učiteľ najčastejšie v pracovných zošitoch alebo si ich kopíruje zo starostlivo roky ochraňovaných papierov. Ak sa tie náhodou stratia, učiteľ má problém a jeho vlasy začínajú blednúť viac, ako písmená na starých spisoch. Dnes máme našťastie už iné, bohatšie možnosti obrysových máp s ktorými sa vás poznažím v najbližších riadkoch oboznámiť.

Začnime od klasických obrysových máp, ktoré pre žiakov učiteľ vopred pripraví prefotením príslušného množstva. Ak ste si dodnes roky uchovávali vami pracne pripravené mapky, pokojne ich môžete zrecyklovať. Zoznámte sa s fantastickým zdrojom obrovského množstva tematických slepých máp na webe d-maps.com. Ďalším rýchlym zdrojom obrysových máp na celú A4 podľa potreby je www.printablemaps.net




















Na webe nájdete obrysové mapy pre všetky svetadiely, oblasti, regióny a štáty sveta, pričom len pri Slovensku si môžete vybrať z niekoľkých desiatok máp, z ktorých si vyberiete presne to, čo potrebujete. Mapu stiahnete alebo skopírujete a jednoducho vložíte do dokumentu vo Worde alebo prezentácie v Powerpointe. Po nastavení požadovanej veľkosti (niekedy stačí mapka veľkosti polovice A4, niekedy je lepšie mapka na celú veľkosť papiera) a prípadných potrebných úpravách (označenie geografických prvkov číslami, vpísanie zadania úloh k mape atď.) jednoducho vytlačíte svoj výtvor a hor sa s mapkami na hodinu potešiť alebo vystrašiť vašich žiakov.

Osobne využívam obrysové mapy nielen v tlačenej podobe, ale najmä ako súčasť písomiek sa mi osvedčilo ich nasvietenie cez dataprojektor s vopred vyznačenými geografickými prvkami, ktoré majú žiaci správne pomenovať. Odpadá tak nutnosť tlače veľkého množstva máp a spotreba papiera a tonera, čo je niekedy v školách neraz spojené so škrípaním zubov kolegov alebo vedenia.

Okrem obrysových máp vo svojej tradičnej papierovej podobe, by dnes bolo hriechom nevyužiť možnosti, ktoré nám ponúka internet, kde môžete nielen nájsť množstvo interaktívnych mapových hier, ale dokonca si jednoducho a rýchlo vytvoriť svoje vlastné podľa potreby. Vynikajúcim webom na spomínané účely je www.purposegames.com, kde po registrácii zdarma môžete vyhľadať interaktívnu mapku podľa potreby, prípadne si vytvoriť novú. Všetko, čo k tomu potrebujete je len podkladový obrázok (mapa), ktorý nájdete cez vyhľadávač Google. S vlastných skúseností viem, že nie je problém nájsť akúkoľvek mapu, hoc by to bola aj mapa hustoty metalových kapiel v jednotlivých štátoch sveta. Ako môže vyzerať vami rýchlo a jednoducho vyhotovená obrysová mapa na preberané učivo si môžete pozrieť na príklade učiva Poloha a povrch Austrálie.  Veľkou výhodou interaktívnych online obrysových máp je fakt, že žiaci okamžite vedia, či sú ich odpovede správne, po dokončení hry vidia svoju úspešnosť v percentách a dokonca sa môžu porovnávať so všetkými hráčmi, ktorí už hru odohrali. Byť prvým je vždy motivačným faktorom:)

Okrem spomínaného webu máte možnosť využiť aj en.educaplay.com, web so širokou škálou tvorby vlastných online hier a aktivít pre učiteľov, kde sa dá taktiež vytvoriť online interaktívna mapa podľa vašej potreby, ktorá môže vyzerať napr. takto.

Ďalším spôsobom, ako trénovať orientáciu na mape je využitie tzv. Geo dart games, ktoré idú ešte ďalej. Vašou úlohou je v nich do mapy zapichnúť šípku presne na mieste, kde sa podľa vás nachádza hľadaný bod. Hra vám po každom pokuse napíše o koľko kilometrov ste sa zmýlili. Hra je zábavná a môžete si ju sami vytvoriť pomocou mapovej služby Umapper, kde si navolíte Create a map a následne v Templates zvolíte GeoDart Game. Jednoduchý návod ako na to, vám poskytne inštruktážne video nižšie.



Výhodou vami vytvorených interaktívnych mapových hier je jednoduchá možnosť ich zdieľania na sociálnych sieťach, ich zabudovania do vášho webu, preposlanie linku na e-mailové adresy vašich žiakov v rámci zadania domácej úlohy atď. Téma je natoľko široká, že jeden článok na blogu ju nemôže ani náhodou prebrať do detailov a preto sa jej budeme ešte istotne venovať. 

Na záver pár užitočných liniek s online hrami:


www.sheppardsoftware.com
http://www.maps.com/funfacts.aspx
http://hry-vodplan.sazp.sk/index.php?choice=mapy
http://www.ssp-naturns.eu/spielwiese-othermenu-95/geo-dart.html
http://www.reachtheworld.org/geogames/Play-GeoGames.html
http://www.yourchildlearns.com/geography.htm
http://www.lizardpoint.com/fun/geoquiz/


 

Jeden malý prieskum


Poznáte to, nech už robíte čokoľvek je dobré poznať spätnú väzbu. V prípade učiteľa by to malo platiť dvojnásobne. Bežnou formou spätnej väzby sú v škole pochopiteľne známky, aktivita žiakov na hodinách, ich pohľady a gestá. Čoraz viac sa hovorí, že úlohou učiteľa je nielen naučiť, ale najmä neznechutiť, či dokonca vzbudiť u žiakov kladný vzťah k predmetu. Zaujímalo ma, čo si myslia o mojim hodinách geografie študenti a preto som si pre nich pripravil krátky online prieskum s výsledkami, ktorého sa s vami rád podelím. Dotazník sa dá vytvoriť veľmi rýchlo a jednoducho, výsledky vášho prieskumu máte okamžite spracované v prehľadných tabuľkách. Osobne som využil webovú aplikáciu Survey Monkey, ale dotazníky sa dajú jednoducho vytvoriť aj pomocou Google Docs.

V prvej otázke ma zaujímala obľúbenosť predmetu geografia u študentov, ktorí mohli svoj vzťah vyjadriť na hodnotovej škále od 1 do 10. Z výsledkov zobrazených nižšie vyplýva, že geografia patrí k obľúbeným predmetom, keďže najčastejšou odpoveďou bola hodnota 8 a priemernou hodnota 6,64. Potešilo :)









Obľúbenosť predmetov býva častokrát nepriamo úmerná ich náročnosti, pričom zvykne platiť, že čím náročnejším je predmet pre študentov, tým menej ho obľubujú. Tento jav sa ukazuje byť platným aj v prípade geografie, keďže väčšina študentov ju považuje za ľahkú (najviac odpovedí s hodnotou 2). Priemerná hodnota náročnosti geografie u študentov má na desať bodovej škále hodnotu 4,36, čo znamená, že ju považujú za skôr ľahšiu, ako ťažšiu. Priznám sa, že neviem, ako s týmto výsledkom naložiť. Je to dobre, ale zle? Mám pritvrdiť, alebo pokračovať tak ako doteraz? Chcú mi snáď študenti naznačiť, že majú naviac? :)   









Vieme už, aký je vzťah študentov ku geografii a čo si myslia o jej náročnosti. Ako by si však predstavovali školské hodiny geografie? Drvivá väčšina sa prikláňa k dnes už klasickej hodine realizovanej cez sprostredkovanie nového učiva skrz prezentáciu. Niektorí by prekvapivo radšej výklad spojený s písaním poznámok na tabuľu. Potešilo, že až 30 percent z nich by sa rado učilo samostatnou prácou na internete. Táto možnosť je však v podmienkach slovenských škôl ešte stále technicky nemožná. 















Študenti majú rôzne predstavy, ako by hodina geografie mala vyzerať a čo by ju malo tvoriť. Aj bez bližšieho komentáru je to zjavné z tabuľky odpovedí nižšie.


















Nielen školou je človek živý a preto ma v prieskume zaujímalo, kde sa študenti vo svojom voľnom čase stretajú s geografickými informáciami. Výsledky nie sú prekvapivé, čo je však na zamyslenie, je zistenie, že prakticky vôbec nepoznajú geografické časopisy, ktoré v našom prostredí vychádzajú. Pri tomto zistení mi hlave zablikalo červené svetielko vraviace mi, že je nutné pracovať na hodinách častejšie aj s týmito zdrojmi. Veď môj archív časopisov National Geographic, Lidé a Země alebo Koktejl je už celkom dostatočný. Zvyšovanie čitateľskej gramotnosti v geografii pre svetlejšie zajtrajšky! :)

















Súčasťou školskej geografie je už neodmysliteľne aj tvorba projektov. Zaujímal ma preto vzťah študentov k ich realizácii. Výsledky sú viac ako uspokojivé a zdá sa, že čas strávený vymýšľaním originálnych zadaní nebol zbytočný.













V poriadku, študenti majú radi tvorbu projektov. Ako si to však vlastne predstavujú a akú formu by projekty mali mať? Výsledky odzrkadľujú trochu konzervatívne postoje študentov, pričom by im najviac vyhovovala tvorba prezentácií. Niežeby som proti nim niečo namietal, len si myslím, že práve ich tvorba je v dnešnej dobe najbežnejším zadaním na všetkých predmetoch, preto by som navrhol aj iné, neotrepanejšie riešenia. Zaujímavým zistením je priklonenie sa študentov skôr k nedigitálnym riešeniam, čo je dnes, keď všade čítame, ako deti milujú nové technológie a prácu s nimi, mierne prekvapujúce.




















Ak vás tento spôsob získavania spätnej väzby od študentov zaujal, budem rád ak si to vyskúšate sami a podelíte sa so svojimi výsledkami. Výsledky podobných dotazníkov sa samozrejme nedajú brať dogmaticky ako "zlatá krava", k zlepšeniu našej práce však poslúžiť môžu. Výhodou je ich absolútna anonymnosť pri ktorej sa žiaci neboja napísať svoj vlastný názor. 

Začíname ...

Vitajte na novom blogu Geoška!

Ako sa zvykne hovoriť, najťažšie je začať, narodiť sa, zaujať, urobiť prvý dojem, nenudiť. Zrod máme už za sebou, ostáva už naplniť len ostatné spomínané.

Blog som sa rozhodol založiť z dvoch dôvodov, ten prvý je sebecký, druhý altruistický.  

Sebecký dôvod vychádza z osobnej potreby zaznemenávať vlastné skúsenosti, na webe nájdené aktivity, metódy a stránky venované geografii slovom a písmom z dôvodu mojej katastrofálnej pamäte. Jednoducho, čo si nezapíšem, akoby sa nestalo, akoby som nevidel a nepoznal. Za sebecký dôvod môže nejeden čitateľ (po novom hádam aj follower) považovať moju snahu o sebaprezentáciu sa v túžbe heroizovať svoje prínosy pre školskú geografiu na Slovensku. Priznávam, nejeden čitateľ sa v tomto nemusí mýliť, veď každý z nás by si mal položiť kruciálnu otázku "Čo si ty spravil pre lepšiu geografiu?"    

Altruistický dôvod na zdieľanie (po novom sharovanie - čítaj šérovanie) svojich a mnou ukradnutých a prisvojených si myšlienok, či nápadov vychádza z presvedčenia, že kto nezdieľa nežije a kto sa nevzdeláva ten nezíska nielen kredity, ale ostane aj navždy blbý. Preto sa chcem deliť so všetkým, čo sa môže ukázať, ako prínosným pre hodiny školskej i roky neškolskej geografie, zemepisu, vlastivedy alebo v pridružených predmetoch s geografiou interaktívne prepojených v hustej sieti interdisciplinárnych vzťahov.  V tom mi Boh a tatíček Eratosthénes pomáhaj!  

S pozdravom Váš

Peter Farárik